umelá

Ako sa vidím? Objektivita je pojem, ktorý stále viac stráca význam. Sebavnímanie je tiež len konštrukt myšlienok. Konfrontovať sa s tým, ako nás vidia iní, nie je vždy príjemné ci žiadúce. To, kým sme, má mnoho podôb, pohľadov. Hľadanie „pravej tváre“ nemá zmysel, pri uvedomení, že žiadna z nich nie je úplne skutočná. „Modelujem ženu. Máme dva pohľady, ona na seba a ja na ňu. Naše pohľady sa nikdy nestretnú, pretože každá z nás vidí inú ženu.“ Realistická busta je tiež len jednou z tvárí zobrazovaného, ale aj samotného modelujúceho. Ako sa pozerá model na výsledok toho, ako ho vidí niekto iný? Forma modelovania sa stáva nepodstatnou, je druhotným produktom toho čo vzniká – pohlaď na človeka.